Hubársky týždeň (42. a 43.) sme začali v nedeľu prekvapivým a pekným nálezom podpňoviek, ľudovo nazývaných michalky, václavky, a jedným masliačikom, v našich horách nad Machulincami.
Večer sme sa dozvedeli, že už týždeň rastú podpňovky v parčíku na Žitavskej ulici. Nebol o ne záujem. Kedysi sa zbierali a cenili. V pondelok ráno som ich odfotil a popoludní tam už neboli. Niekto si na nich pochutil, tak ako my, na tých nedeľných.
Mnohí hubári si pamätajú na masívny výskyt podpňoviek v záhradách i dvoroch v jeseni 2012 (http://www.zitava.sk/rastlinstvo/podpnovky-v-zahrade#start)
V utorok prestávalo pršať a tak sme sa vybrali na odporúčané nálezisko pod hradom Hrušov pri Topoľčiankach. Výsledok bol nad očakávanie. Taký výskyt suchohríbov (riečičiek) som ešte nezažil.
Tie čierne, „nevzhľadné“ huby
som prvý raz videl v košíkoch mladíkov v našich horách pred dvomi rokmi a čudoval som sa, že vraj "sú jedlé". Znalý hubár ma o tom utvrdil a aj vo svojom atlase húb som ju našiel, ceruzou podčiarknutú ako veľmi chutnú hubu. A tak sme sa v stredu vrátili a pozbierali sme ich. Skutočne sú veľmi chutné a sú nezameniteľné. Podobné sa u nás nevyskytujú.
„Vždy pripravený“, s foťákom na krku, som natrafil aj na takýto starý peň, ktorý ma zaujal a svojou krásou a obsahom aj očaril.
