Pavel Ondrejmiška
Brehuľa hnedá (Riparia riparia) – jedna z našich lastovičiek
Ohlasujú jar; nízko letiace, že bude pršať; zhromaždené, sediace a štebotajúce na elektrickom vedení, je tu koniec leta...
Ohlasujú jar; nízko letiace, že bude pršať; zhromaždené, sediace a štebotajúce na elektrickom vedení, je tu koniec leta...
Dostal som fľašu červeného vína, vyrobeného v Rusku. Doma som zistil, že bolo ohodnotené ako najlepšie červené víno v Ruskej federácii.
Jesenná hubačka nie je len o hríboch. K plným košom chutných húb a hríbov patria aj pekné zážitky v jesennej prírode a podľa predpovedi počasia sa hubárska sezóna ešte neskončila. Po bedľách, suchohríboch, podpňovkách sa objavujú
Mediálne známy slovenský legionár Štefan Potocký, sa pre ruskú Novuju gazetu č.9 z 30. 1. 2015, v článku “Prišiel som sem, zo Slovenska, bojovať s Európskou úniou vyjadruje o situácii na Slovensku, svoje názory a postoje k vojenskému konfliktu na Ukrajine a EU.
„... říšské (cárske) zlato, 30 plných vagónů, které všude admirála (Kolčaka) následovalo. Lze říci, že toto vše bylo Rusku doslova uloupeno českými legionáři ...“(Ruský generálporučík Konstantin V. Sakharov, poslední vrchní velitel Bílé sibiřské armády pod ruským místodržícím admirálem Kolčakem).
Mesto Langenlois, vzdialené 10 km od okresného mesta Krems nad Dunajom, je charakterizované ako mesto s najvyššou koncentráciou vinohradov v Rakúsku. Ich plocha je asi 2500 hektárov, čo je približne štvrtina výmery slovenských viníc. V hospodárskych novinách sa dá dozvedieť, že vína z Kamptalu - vinohradníckeho regiónu Langenloisu a okolia, sú najdrahšie v Rakúsku. Svedčí to o ich kvalite. Veľkú a sústavnú pozornosť venuje mesto a jeho vinári vínnej turistike.
„...čo všetko som dal a daroval spomínanému kláštoru sv. Benedikta dedične (majetok) zeme obrábané a neobrábané, vinice a vinohrady /.../ až k miestu, kde od južnej časti kostola Blahoslavennej Panny v obci Kňažice (Knesecz) potok menom Saracký (Sarraczka) steká do vody Žitavy...
Cestovatelia považujú plavbu po jazere Koman za jednu z najkrajších vodných ciest na svete a so svojimi 40 zátokami vraj pripomína nórske fjordy. Prijali sme ponuku a vybrali sme sa na jednodenný výlet.
Pláž sa začínala napĺňať od rána. Naši turisti tvorili len nepatrný zlomok návštevníkov. Servis na pláži bol zameraný na Albáncov. Predajcovia neboli otravní, ani dotieraví.
Do Albánska sa bude v lete lietať. All inclusive stravovanie tu nepoznajú, osemdenné pobyty sú väčšinou s polpenziou. ... (Sme 21. mája 2014, str. 18)
Kedysi vojenský prístav na severe Albánska, asi 50 km od hranice s Čiernou Horou. Zo severu a východu chránený horami. Usadlosť tvorila jedna ulica na úzkom páse medzi strmou horou, plážou a morom.
Leveš je potok tečúci zo Skýcova do Topoľčianok, kde sa vlieva do Hostianskeho potoka. Názov Leveš patril aj zaniknutej usadlosti na brehoch tohto zlatonosného potoka, vzdialenej päť kilometrov od centra Topoľčianok na štátnej ceste smerom na Skýcov. Tu sa potok Topoľnica, stekajúca z Pieskov, vlieva do Leveša. Je tu rázcestie, krížne cesty: smerom na východ na hrad Hrušov a ďalej cez Jedľové Kostoľany popod Turňu na Novú Baňu, na Pohronie. Na západ cez Piesky na Žikavu a ďalej aj na Čierny hrad alebo Gýmeš, Nitru. Na sever cez Skýcov na horné Ponitrie. Na juh do Topoľčianok, na Požitavie. Tu sa nachádzala osada Leveš.
Obnova anglického parku, pri kaštieli v Topoľčiankach, pokračuje. Po vyčistení jazierok, prívodu vody do nich, došlo aj na rekonštrukciu “Kaplnky pri jazierku”.